Zdenka
Pochádzam z Detského domova z Popradu. Bývala som 17 rokov v profi rodine. Mám 9 nevlastných súrodencov. To, že si ma zobrali do profi rodiny bol pre mňa veľký zázrak. Od malička som v rodine vyrastala ako ich vlastná dcéra, no chcela som sa už osamostatniť a starať sa sama o seba. Preto som nastúpila do Domova na polceste Hniezdo v Prešove, kde ma s láskou prijali.
Práca v dielni ma začala baviť vtedy, keď som sa naučila veľa nových a zaujímavých vecí. V tlačiarni sme zo začiatku robili letáky. Začali sme sa učiť bigovať a rezať. Potom sa to začalo pomaly rozbiehať. Zo začiatku nám museli pomáhať aj sociálne pracovníčky. Keď sme začali robiť samé, chceli sme mať všetko rýchlo a skoro sme všetky tie letáky zničili. Ale keď niečo zničíme, vieme, že to budeme musieť nahradiť z našich peňazí. Preto je lepšie, keď počúvame našich nariadených. Chodievame aj lepiť autá. Nie je to sranda, musíme na to ísť opatrne.
Čo som sa naučila? Chodiť na čas do práce. Naučila som sa aj to, že v práci treba dodržiavať pravidlá. Keď ich nebudem dodržiavať, môžem byť na tom sama horšie. Táto práca ma povzbudila do môjho nového života, aby som bola viac pozorná, snažila sa a neflákala ju. Naučila som sa veľa vecí, ktoré mi budú v živote užitočné.
Zdenka Kokyová
pracovníčka Dielne pre život
Paťka
Vyrastala som za bránami detského domova, odkiaľ som odišla 19.8.2016. Prečo som odišla? Lebo tak, ako každé dieťa po dovŕšení 18. roku, som mala na výber, či pôjdem späť k rodine alebo do domova na polceste. Ja som si vybrala tú druhú možnosť. Vedela som, že by to nebol ten správny krok, keby som sa vrátila k rodičom, keď sa nedokázali o mňa starať. Svoje rozhodnutie neľutujem, pretože v Domove na polceste Hniezdo v Prešove sa cítim veľmi dobre.
V dielni rozvíjam svoje pracovné zručnosti. Baví ma to, aj keď niekedy prídu dni, kedy sa mi nechce. Ale má to svoje čaro, keď vidím, že sa nám darí naše výrobky predávať. V Relevante sme otvorili tlačiareň, kde robíme potlače na tričká, poháre, polepy áut. Učím sa byť na čas v práci a vychádzať s kolektívom, žiť na území, ktoré je dočasne mojím domovov, kým sa neosamostatním. Naučili ma, že ak chcem niečo mať, musím pre to robiť niečo zmysluplné.
Paťka Horváthová
pracovníčka Dielne pre život
Marcela
Vyrastala som v Detskom domove „Anjelik“ v Sečovciach s mojimi nevlastnými súrodencami a kamarátmi. Po dovŕšení veku 19 rokov a skončení školy som chcela z detského domova odísť. Chcela som sa osamostatniť a dokázať, že po odchode z domova sa dá žiť aj inak.
V Dielni pre život pracujem od júla, lebo sa chcem naučiť veci, ktoré mi pomôžu nájsť si prácu. Naučila som sa už robiť potlač na textil a hrnčeky a vyrábať mydlá. Najviac ma baví robiť potlač na tričká, lebo sa zaujímam o módu. To, čo sa naučím pri ich výrobe by mi mohlo pomôcť nájsť si prácu v obchode s textilom. Rada vyrábam aj náušnice a mydlá a potom sa zúčastňujem na akciách, na ktorých ich predávame. Teším sa, keď môžem poradiť zákazníčkam, čo sa im hodí. Som rada, keď sa niečo, čo vyrobím páči.
Z detského domova som si priniesla aj ďalšie nápady na to, čo by sme mohli vyrábať v dielni. Rada tvorím veci, ktorými môžem potešiť ľudí.
Čo by som sa chcela v Dielni pre život naučiť? Mať dobrú výdrž, rešpektovať nadriadených a chodiť do práce načas. Chcem sa naučiť hospodáriť s peniazmi, ktoré si zarobím a časom si nájsť stálu prácu.
Mojím snom je stať sa masérkou. Rada by som si spravila masérsky kurz a pracovala s ľuďmi.
Marcela
pracovníčka Dielne pre život